ZÁMOK BUCHLOVICE
Juhomoravský zámok Buchlovice je dokladom lásky grófa Jána Dietricha z Petřvaldu k jeho manželke – pôvodom z Talianska. Jeho sídlo, kamenný gotický hrad Buchlov, sa mu nezdal vhodný pre mladú manželku. Chcel aby sa cítila ako doma, a tak dal v r. 1707 postaviť pohodlné sídlo v duchu talianskeho baroka. Dnes patrí zámok medzi najvýznamnejšie zachovalé pamiatky tohto typu v Česku. Súčasný interiér zámku pochádza najmä z konca 19. a začiatku 20. storočia, kedy jeho majiteľ – významný diplomat a posledný minister zahraničných vecí za Rakúsko – Uhorska gróf Leopold Berchtold tu organizoval „neoficiálne“ diplomatické stretnutia zástupcov vtedajších európskych veľmocí. V r. 1908 sa tu napríklad konalo stretnutie rakúskeho a ruského ministra zahraničných vecí o rozdelení moci na Balkáne a anexii Bosny a Hercegoviny Rakúskom. V interiéri zámku je naozaj čo obdivovať – Strieborná sála, salla terena, hudobná sála, jedáleň, pracovňa s cennými zbierkami, ktoré získal posledný rod Berchtoldovcov počas svojich ciest. Zaujímavý je aj zámok, v ktorom možno uvidieť aj dravých vtákov, je tu záchranná liečiteľská stanica a malá ZOO s množstvo domácich a exotických zvierat. Žije tu aj veľa pávov,
HRAD BUCHLOV
Nad Buchlovicami, v malebnom pohorí Chřiby, sa vypína pôvodný kráľovský hrad Buchlov. Bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia ako strategická obranná pevnosť a stredisko súdnej právomoci, tzv. loveckého práva. Vďaka predvídavosti svojich posledných majiteľov - rodu Berchtoldovcov - sa zachoval v pôvodnej goticko-renesančnej podobe. Berchtoldovci tu totiž už v 19. storočí otvorili múzeum pre verejnosť. Návštevníci tak mohli, vtedy aj dnes, vzhliadnuť pôvodné stredoveké zariadenie, zbrojnicu a knižnicu. Veľmi cenná je bohatá prírodovedecká zbierka botanika a cestovateľa Fridricha Berchtolda. Fridrich precestoval v r. 1834 – 1842 väčšinu európskych štátov, severnú Afriku, Malú Áziu a v r. 1846 Brazíliu. Časť zbierky daroval Národnému múzeu v Prahe a časť je tu – na hrade Buchlov. Sú tu aj rôzne artefakty a kuriozity. Na hrade Buchlov môžete uvidieť a na vlastnej „koži“ pocítiť, ako sa žilo našim predkom na síce majestátnych, ale chladných a neútulných hradoch v stredoveku. Na hrade je aj 35 m vysoká veža, z ktorej sa otvára tým, ktorí nelenia a „vyšlapú“ hore, prekrásny výhľad na Hostýnske vrchy, Biele Karpaty a Dolnomoravský úval.
VELEHRAD
Velehrad je tak ako v minulosti i v súčasnosti duchovným centrom a najvýznamnejším pútnickým miestom v Čechách. V ľudovej tradícii sa stotožňuje s hlavným strediskom Veľkej Moravy – Veligradom. Na počesť sv. Cyrila a Metoda sa tu 5. júla každý rok koná „Národná púť“. Dominantou Velehradu je kláštor cisterciánov, ktorý založili mnísi tohto rádu ako prvý na Morave začiatkom 13.storočia. Neskôr – koncom 19. storočia ho získali jezuiti, ktorým patril až do r. 1950. Opäť im bol prinavrátený v roku 1990. Súčasťou kláštora je bazilika Nanebovzatia Panny Márie a svätého Cyrila a Metoda, vysvätená v r. 1228. Pápež Pius XI. jej udelil titul „basilika minor“. V r. 1990 ju osobne navštívil aj pápež Ján Pavol II. Velehrad má v spoločných dejinách Čechov a Slovákov významné postavenie. Či už išlo o obdobie Veľkej Moravy alebo o súčasnosť – kedy medzi obyvateľmi Moravy a Slovenska sú naďalej mimoriadne „nadštandardné“ vzťahy. Tie sa upevňujú najmä počas spoločných pútí a rôznych slávností.
TERMÍN : podľa želania - jednodňový
PROGRAM :
Odchod z Bratislavy v ranných hodinách do mestečka Buchlovice na južnej Morave. Po príchode prehliadka zámku Buchlovice. Následne prehliadka gotického hradu Buchlov a jeho zbierok. Po skončení prehliadky pokračuje cesta do Velehradu – najvýznamnejšieho pútnického miesta v Čechách s veľkomoravskou tradíciou. Prehliadka baziliky „Nanebovstúpenia Panny Márie“ a mestečka. Osobné voľno. Predpokladaný príchod do Bratislavy vo večerných hodinách.