HAINBURG
Malebné mestečko Hainburg, ležiace na brehu Dunaja, sa pomaly stáva cieľom letnej turistiky „našincov“. Čoraz častejšie ho navštevujú milovníci cykloturistiky i korčuľovania, vďaka veľmi dobre vybudovanej cyklotrase. No my Vám chceme predstaviť toto najvýchodnejšie dolnorakúske mestečko z pohľadu histórie. Hainburg leží v priestore, ktorý sa v minulosti nazýval Porta Hungarica čiže Uhorská brána. Má veľmi bohatú a pohnutú históriu – bolo priesečníkom rôznych kultúr od čias Keltov cez Rimanov, neskôr Slovanov, starých Maďarov a Germánov. Cieľom prvej časti výletu je Hainburgský hrad, ktorý sa spomína začiatkom 11. storočia ako pevnosť tzv. Východnej marky a sídelné miesto vládnucej dynastie Babenbergovcov. Vypína sa na 291 m vysokom kopci Schlossberg priamo nad mestom. Z hradu sa zachovali : časť paláca, obytná veža (regionálne výstavy) a okrúhla románska kostnica. No historicky a architektonicky najcennejšia je kaplnka sv. Pankráca z 12. storočia., o ktorej možno povedať, že „vstúpila do histórie“. Je zaujímavé predstaviť si, že kráčate po miestach, kde sa pred vyše 750 rokmi oženil český kráľ železný a zlatý - Přemysl Otakar II. s o 30 rokov staršou Margarétou Babenbergovou. Touto svadbou získal do vlastníctva tieto územia spolu s Hainburgským hradom. No dlho sa z nich netešil. V lete 1278 zahynul neďaleko odtiaľto na Moravskom poli, čím záujmy českého kráľovstva veľmi utrpeli a pomaly sa začala éra panovania Habsburgovcov. Od hradu sa až k Dunaju ťahá opevnenie, dokončené v 13. storočí. Je to najkompletnejšie a najzachovalejšie opevnenie v strednej Európe. Zaujímavosťou je, že hrad i mestské opevnenie bolo budované aj z výkupného, ktoré Angličania zaplatili za svojho kráľa Richarda Levie srdce, väzneného na hrade Dürnstein v údolí Wachau. Určite Vám je jeho meno známe z anglickej povesti o zbojníkovi Robinovi Hoodovi. Z hradu sa otvára prekrásny výhľad do okolia. Uvidíte Dunaj s jeho ramenami skrytými v zeleni Národného parku Donau-Auen. Oproti nemu je zasa pekný výhľad na vrch Braunsberg (344 m), ktorý osídlili už starovekí Kelti. Ako pripomienku týchto časov tam vybudovali napodobeninu keltskej strážnej veže. Na opačnej strane sa zasa týči kopec Hexenberg (476 m), smutné dejisko upaľovania čarodejníc v 16. storočí, o čom svedčí i pamätná doska osadená na hrade. Jednoducho na Hainburgskom hrade si môžete zaspomínať na hodiny dejepisu i literatúry, v súvislosti s „Piesňou o Niebelungoch“, v ktorých sa hrad spomína...
CARNUNTUM - RÍMSKY VOJENSKÝ TÁBOR A MESTEČKO
Pôvodnú keltskú osadu, ležiacu na križovatke starých obchodných ciest – Jantárovej a podunajskej, začali začiatkom 1. storočia n.l. osídlovať rímske légie, ktoré budovali na severnej hranici Rímskej ríše sieť vojenských táborov a strážnych staníc, ako obrannú líniu pred útočiacimi Germánmi – Limes Romanus. Z niektorých vojenských táborov sa vyvinuli mestečká s niekoľko tisícmi obyvateľmi. Jedným z nich bolo aj Carnuntum - hlavné mesto provincie Horná Panónia. Ležalo v katastri dnešných obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku, iba kúsok od Bratislavy. Názov Rimania prebrali od Keltov. Prvý raz sa spomína v roku 6. n.l., keď sa tu zastavil rímsky veliteľ Tiberius na výprave proti Markomanom. Od roku 14. n.l. ho začala budovať XV. rímska légia – Apollinaris. Z pôvodného legionárskeho tábora vzniklo postupne mestečko s kostolom, vojenským a civilným amfiteátrom s kapacitou 21 000 divákov, kúpeľmi, s fórom, obchodnou štvrťou a komplexom obytných palácov a domov. Spolu s legionármi sa tu usídlili aj ich rodinní príslušníci, obchodníci a remeselníci. Toto civilné mestečko dostalo od cisára Hadriána v 1. polovici 2. storočia štatút municipium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum. V čase najväčšieho rozkvetu v 2. storočí malo asi 40 000 obyvateľov rôzneho pôvodu : Kelti, Ilýri, Germáni, Italikovia, orientálci. Počas markomanských vojen tu mal svoj hlavný stan 13 rokov aj cisár Marcus Aurelius. Jeho légie odtiaľto podnikali vojenské výpady proti Germánom aj na územie dnešného Slovenska. Možno si spomínate na známy nápis na trenčianskej skale. V roku 180 n.l. sa Marcus Aurelius počas vojenského ťaženia nakazil morom a zomrel. Historici predpokladajú, že to bolo buď v Carnunte alebo v súčasnej Viedni. Na území Carnunta - na ploche 10 km² - prebieha neustále archeologický výskum už od konca 19. storočia. Do súčasných dní sa zachoval šachovnicový pôdorys dláždených hlavných a vedľajších ulíc s typickými obytnými domami. Zachovali sa aj verejné záchody, kúpele, zvyšky vykurovania a kanalizácie. Rekonštruovaný bol chrám bohyne Venuše, zachovali sa aj zvyšky chrámu, zasväteného bohovi Mithrovi. Veľmi zaujímavá a historicky cenná je dodnes zachovaná tzv. „Pohanská brána“ postavená nad križovatkou prístupových ciest ku Carnuntu. Predpokladá sa, že bola postavená začiatkom 4. storočia v súvislosti s konferenciou rímskych cisárov, ktorá sa konala v Carnunte. Má tvar štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest (quadrivium). Po rozpade Rímskej ríše začal upadať aj význam Carnunta. Posledná posádka odišla z Carnunta pravdepodobne koncom 4. storočia. Neskororímsky historik Ammianus Marcellinus píše o Carnunte "ako o opustenej a špinavej diere". Jeho osud bol „spečatený“ v polovici 5. storočia, kedy ho postihlo silné zemetrasenie.Počas návštevy areálu Carnunta sa môžete „preniesť“ dvetisíc rokov späť a cítiť sa ako obyvatelia Rímskej ríše - jednej z najväčších v histórii ľudstva...
TERMÍN : podľa želania – jednodňový
PROGRAM :
Odchod z Bratislavy v ranných hodinách do Hainburgu. Dopoludnia pešo výstup na vrch Schlossberg a prehliadka areálu hradu Hainburg a kaplnky sv. Pankráca z 12. storočia, s prekrásnym výhľadom na mestečko a okolie. Popoludní prehliadka areálu bývalého rímskeho vojenského tábora a mestečka Carnuntum. Predpokladaný príchod do Bratislavy vo večerných hodinách.